Ahojteeee!
Týždeň ubehol ako voda a ja sa opäť hlásim.
Verím, že si užívate leto a ja ani nebudem strašiť tým,
ako sa tie
prázdniny rýchlo krátia.
Ups, ale už ani slovo o tom.
Späť k dnešnému príspevku.
Úprimne, názov toho, čo vám
dnes ukážem sa mi vyberal veľmi ťažko, lebo je to taký... ehm... mačko-pes.
A hoci názov vyzerá ako téma nešťastnej diplomovej práce, ktorú si už päť
rokov nikto nevybral,
nebojte, nebude to žiadna veľká veda. Tak poďme na to.
Nakoľko takmer všetky blahoželania a pozdravy odo mňa
obsahujú aj fotky, zvyknem ich robiť tak,
aby sa dali vložiť do albumu (čiže nie
veľmi 3D) a obdarovaným to vloženie do albumu nenápadne odporúčam.
Pretože ak je to raz
v albume, tak sa to „len tak niekam nezaloží“, tým pádom „nezapatroší“
a má to svoje miesto navždy. V tomto prípade však nepôjde
o blahoželanie ani o pozdrav, ale o akési spestrenie albumu.
Videli ste u Lucky v obchode kolekciu Funny Friends od Scrapmiru? Je nádherná, hravá, detská
a podľa môjho názoru vhodná pre
chlapčenské aj dievčenské tvorenie (teda do určitého veku samozrejme – preto
som na tento projekt siahla po starších fotkách, kde mal syn čerstvých 6
rokov). A čo je ešte dôležité,
táto kolekcia obsahuje stránku s kartičkami! Tak som po nej hneď „chmatla“
a dnes bude hrať hlavnú úlohu.
Pri tvorbe som použila základ na pohľadnice, fotky, už
vyššie spomínanú kolekciu –
z nej papiere, kartičky a papierové výrezy,
samolepky Tim Holtz Small Talk, transparentné samolepky, lepidlo,
obojstrannú
pásku, 3D penové štvorčeky, We R priechodky, samolepiace perličky, vellum
papier, šnúrku.
Z nástrojov to bola rezačka papiera, knihárska kosť,
dierovač Crop-A-Dile II (Big Bite – áno, ten veľký – je úžasný),
Papiere som narezala najprv na presný rozmer základu
pohľadnice – a vzápätí pre výraznejší efekt som nepoužila „trhač“ okrajov,
ale trhačom okrajov som bola ja osobne.
Otrhané papiere som ponalepovala. Úplne jednoduché a pri tomto prevedení
sa stratí aj krivé alebo nepresné nalepenie.
Ono to skrátka vyzerá, že to tak
má byť.
Lebo pri rovných rezoch mne osobne dosť vadí, keď lepenie, resp.
rezanie nie je úplne presné. Tiež to tak máte?
Pohyblivá časť s tzv. otočeným “ vodopádom“ je tiež raz-dva
hotová.
Ja nemám ani ryhovaciu podložku a hoci by bola nápomocná, ide to
aj bez nej.
Základ je z hrubšieho papiera. Zadná časť je pohyblivá,
„chodí“ v akejsi papierovej obrúčke.
Na tento základ som potom lepila
kartičky zo sady lícovou stranou –
na ich rubovú stranu išiel ešte predtým papier
pre spevnenie a následne fotka.
Okraje kartičiek som zbrúsila Distresserom
(z jednoduchého dôvodu –
kartičky, ktoré
som k sebe navzájom lepila neboli narezané na stotinu milimetra rovnako
a takto som ich zarovnala).
Napokon bolo potrebné urobiť dierku, vložiť priechodku
„zabajtovať krokodílom“
= upevniť ju nitovacími
kliešťami (Crop a Dile). Prilepiť na pohľadnicový základ,
ozdobiť
a ponalepovať, čo sa len komu páči a hodí.
Je dôležité základňu vodopádu na pohľadnicu poriadne
prilepiť, lebo čo vám budem hovoriť,
je to pomerne namáhaná časť. Hlavne, keď
sa dostane do rúk deťom.
(Potiahnutím doprava sa otáčajú stránky –
kartičky.)
Samotnú obálku tiež lepím do albumu – a je mierne ozdobená,
aby bolo vidieť, že patrí k pohľadnici.
Poslúžiť môže napríklad na
vloženie zvyšných kartičiek, na ktoré je možné dolepiť ďalšie fotky.
Takto sa
dajú využiť akékoľvek kartičky v štýle journaling a project life.
A tu je to všetko pokope. Pripravené na nalepenie do
albumu.
Tááák, na dnes máme hotovo. J
Prezradím vám však
ešte, že budúci týždeň mám pre vás pripravené niečo voňavéééé! J
Želám vám krásny týždeň!
Skvele :) odkladám návod ❤️
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ❤️
Odstrániť