Pohľadnica na vlepenie do albumu s otočeným „vodopádom“

Ahojteeee! 

Týždeň ubehol ako voda a ja sa opäť hlásim. 

Verím, že si užívate leto a ja ani nebudem strašiť tým, 

ako sa tie prázdniny rýchlo krátia. 

Ups, ale už ani slovo o tom. 

 Späť k dnešnému príspevku. 

Úprimne, názov toho, čo vám dnes ukážem sa mi vyberal veľmi ťažko, lebo je to taký... ehm... mačko-pes.

A hoci názov vyzerá ako téma nešťastnej diplomovej práce, ktorú si už päť rokov nikto nevybral, 

nebojte, nebude to žiadna veľká veda. Tak poďme na to.

Nakoľko takmer všetky blahoželania a pozdravy odo mňa obsahujú aj fotky, zvyknem ich robiť tak, 

aby sa dali vložiť do albumu (čiže nie veľmi 3D) a obdarovaným to vloženie do albumu nenápadne odporúčam.

Pretože ak je to raz v albume, tak sa to „len tak niekam nezaloží“, tým pádom „nezapatroší“ 

a má to svoje miesto navždy. V tomto prípade však nepôjde o blahoželanie ani o pozdrav, ale o akési spestrenie albumu.

Videli ste u Lucky v obchode kolekciu Funny Friends od Scrapmiru? Je nádherná, hravá, detská 

a podľa môjho názoru vhodná pre chlapčenské aj dievčenské tvorenie (teda do určitého veku samozrejme – preto som na tento projekt siahla po starších fotkách, kde mal syn čerstvých 6 rokov).  A čo je ešte dôležité, táto kolekcia obsahuje stránku s kartičkami! Tak som po nej hneď „chmatla“ a dnes bude hrať hlavnú úlohu.

Pri tvorbe som použila základ na pohľadnice, fotky, už vyššie spomínanú kolekciu – 

z nej papiere, kartičky a papierové výrezy, samolepky Tim Holtz Small Talk, transparentné samolepky, lepidlo, 

obojstrannú pásku, 3D penové štvorčeky, We R priechodky, samolepiace perličky, vellum papier, šnúrku. 

Z nástrojov to bola rezačka papiera, knihárska kosť, dierovač Crop-A-Dile II (Big Bite – áno, ten veľký –  je úžasný), 

Big Shot a šablóny z kolekcieSizzix Words.

Papiere som narezala najprv na presný rozmer základu pohľadnice – a vzápätí pre výraznejší efekt som nepoužila „trhač“ okrajov, 

ale trhačom okrajov som bola ja osobne. 

Otrhané papiere som ponalepovala. Úplne jednoduché a pri tomto prevedení sa stratí aj krivé alebo nepresné nalepenie. 

Ono to skrátka vyzerá, že to tak má byť. 

Lebo pri rovných rezoch mne osobne dosť vadí, keď lepenie, resp. rezanie nie je úplne presné. Tiež to tak máte?

Pohyblivá časť s tzv. otočeným “ vodopádom“ je tiež raz-dva hotová. 

Ja nemám ani ryhovaciu podložku a hoci by bola nápomocná, ide to aj bez nej. 

Základ je z hrubšieho papiera. Zadná časť je pohyblivá, „chodí“ v akejsi papierovej obrúčke. 

Na tento základ som potom lepila kartičky zo sady lícovou stranou – 

na ich rubovú stranu išiel ešte predtým papier pre spevnenie a následne fotka. 

Okraje kartičiek som zbrúsila Distresserom (z jednoduchého dôvodu  – 

kartičky, ktoré som k sebe navzájom lepila neboli narezané na stotinu milimetra rovnako a takto som ich zarovnala).

Napokon bolo potrebné urobiť dierku, vložiť priechodku „zabajtovať  krokodílom“ 

= upevniť ju nitovacími kliešťami (Crop a Dile). Prilepiť na pohľadnicový základ, 

ozdobiť a ponalepovať, čo sa len komu páči a hodí.

Je dôležité základňu vodopádu na pohľadnicu poriadne prilepiť, lebo čo vám budem hovoriť, 

je to pomerne namáhaná časť. Hlavne, keď sa dostane do rúk deťom.

 (Potiahnutím doprava sa otáčajú stránky – kartičky.)

Samotnú obálku tiež lepím do albumu – a je mierne ozdobená, aby bolo vidieť, že patrí k pohľadnici. 

Poslúžiť môže napríklad na vloženie zvyšných kartičiek, na ktoré je možné dolepiť ďalšie fotky. 

Takto sa dajú využiť akékoľvek kartičky v štýle journaling a project life.

A tu je to všetko pokope. Pripravené na nalepenie do albumu.

Tááák, na dnes máme hotovo. J 

Prezradím vám však ešte, že budúci týždeň mám pre vás pripravené niečo voňavéééé! J 

Želám vám krásny týždeň!